Počas roka sa nájde mnoho dôvodov na oslavu. Narodeniny, meniny – moje, tvoje, babkine, úspešne zložená skúška, narodenie potomka alebo Vianoce…. My, v kávovom priemysle, oslavujeme Vianoce predčasne a niekoľkokrát za rok. Tieto oslavy sa nedajú plánovať, záleží od toho, akú náladu má vesmír a Coffee God. Rozumej, ako veľmi pršalo, aká bola teplota vzduchu, v akom stave sa práve tento rok nachádzajú kávovníky, koľko pracovníkov prišlo na zber zrelých kávových zŕn v čase pandémie a asi milión ďalších, v podstate nepredvídateľných, faktorov.
Každopádne, Vianoce sú vždy, keď konečne pristane kontajner s čerstvým zrnom – a namiesto Merry Christmas oslavujeme Merry Arrival.
Bežný užívateľ sa pravdepodobne otázkou, ako sa sem ta káva vlastne dostala, nezaoberá. Vaše obľúbené flat white si predsa budete môcť dožičiť aj bez toho, aby ste na ňu vedeli odpoveď. Či? V novom roku nás čaká veľa zmien a toto bude možno jedna z nich.
Ako sa sem ta káva dostala?
Nechcem maľovať čerta na stenu, ale s našim obľúbeným flat white to nevyzerá najlepšie. Prečo? Za normálnych okolností sa káva pekne pozbiera, spracuje, zbalí do vriec a v kontajneri sa naloží na loď a voila – plaví sa do Európy. Tam ju preberú a vyskladnia, aby sa z nej v dohľadnej dobe mohol tešiť nedočkavý pražiar a v konečnom dôsledku aj vaše chuťové poháriky. No tento rok to bude inak, a asi aj najbližšie tri. Všetci budeme konfrontovaní s realitou logistickej krízy, ktorá momentálne ovplyvňuje nielen kávové, ale aj mnohé ďalšie priemyselné odvetvia.
Čo sa zmenilo?
Pandémia sa postarala o to, že sa všetko spomalilo a postupne, minimálne na čas, zastavilo. Nebolo tomu inak ani na kávových farmách. Kávovníky plodili, zrná dozrievali, no vďaka pandemickým opatreniam v mnohých krajinách nebolo tých, ktorý by ich zbierali, spracovávali, balili a vozili – problém číslo jeden. V Marci celý svet, kávičkár či nekávičkár, sledoval bizarný prípad nákladnej lode uväznenej v Suezskom prieplave, ktorá ho blokovala niekoľko mesiacov. Pozornosť kávopičov sa ale postupne presúvala smerom k Peru, kde sa v Apríli a v priebehu ďalších týždňov spamätávali z extrémnych dažďov a ich dôsledkov – zničených mostov a zaplavených ciest.
Takže to by bol problém dva a tri, poďme ďalej. Leto prinieslo novú vlnu pozitivity, našťastie nie covidovej, ale tej ozajstnej, keď človek verí, že už bude lepšie. Netrvalo ale dlho a mali sme jeseň, ktorá nás vrátila do reality, priniesla svoju vlastnú pozitivitu a bolo. Okrem iného, nedostatok vakcín a ochranných prostriedkov spôsobili, že v prístavoch, v krajinách pôvodu kávy, v USA, v Európe, v Číne, v Ázii, jednoducho všade, pocítili dôsledky nedostatku personálu. No a personál, ktorý ešte mohol pracovať pocítil dôsledky neustáleho nasadenia. Nedostatok pracovnej sily spôsobil ďalšie omeškania, zápchy v prístavoch a teda nevyhnutne nedostatok prázdnych kontajnerov a nákladných lodí. Je to začarovaný kruh, aj napriek tomu, že transportné spoločnosti sa snažili katastrofe predísť a postupne začali objednávať nové kontajnery a nové lode, hádajte čo…Zatiaľ ich nemal kto vyrábať a ako priniesť, irónia osudu.
Okrem toho, mnohé z kontajnerových lodí, ktoré sme doteraz veselo používali sa budú musieť postupne z prepravy stiahnuť. Nevyhnutne ich budeme musieť nahradiť modernejšími, ktorých údržba a nároky na životné prostredie budú v súlade s aktuálnymi nariadeniami ohľadom zníženia emisií.
A čo bude ďalej?
No, a čo to všetko znamená pre nás a pre naše kávičkovanie? Tak sa na to pozrime v číslach. V porovnaní s rokom 2019, keď priemerne 80 percent kontajnerových lodí dorazilo do svojich destinácií načas, dnes je to menej ako 30 percent a zlepšenie sa tak skoro neočakáva. Momentálne, viac ako 80 percent svetových nákladných prístavov hlási extrémne dlhé čakačky. V prístavoch sú jednoducho zápchy, čo spôsobuje enormné predĺženie času potrebného na uskutočnenie všetkých úkonov, administratívnych a iných, spojených s vykládkou. Vyťaženosť nákladných prístavov a ich neschopnosť spracovať nákladné lode čakajúce na vyloženie spôsobila, že mnohé z nich boli presmerované do iných prístavov, kde sa šance na spracovanie ich nákladu javili vyššie.
Bude lepšie?
To bola ale dvojsečná zbraň a toto riešenie malo, okrem iného, za následok to, že v Auguste 2021 bolo okolo 13 percent celosvetovej prepravnej kapacity nedostupnej. Bolo to v dôsledku toho, že viac, ako tri milióny TEU, zjednodušene kontajnerov, bolo pohltených kdesi v nesprávnych prístavoch alebo na omeškaných lodiach. Výroba nových nákladných lodí potrvá ešte minimálne ďalšie 2-3 roky. Ceny prepravy sa už teraz pohybujú v relatívne astronomických výškach. V závislosti od toho, odkiaľ, sme zaznamenali nárast cien prepravy o 100 až 300 percent. Podľa aktuálnych prognóz sa všeobecné zlepšenie situácie v logistike neočakáva pred koncom roka 2023. Podotýkam slovo zlepšenie, nie vyriešenie.
Čo z toho vyplýva pre nás konzumentov? Náš obľúbený životabudič bude jednoducho drahší, ale nezúfajme. Ostaňme verní, ako konzumenti našim špičkovým pražiarom, ako pražiari našim partnerom v krajinách pôvodu, a snažme sa celé toto chápať v širšom kontexte. V širšom kontexte toho, čim sme si všetci, viac alebo menej, za posledné 2 roky prešli. A dáme to! V roku 2023 budeme oslavovať nielen Merry Christmas a Merry Arrivals ale aj Merry Understanding People drinking Coffee. Ja osobne sa na to teším, a na to, ako sa s tým všetkým popasujeme.
Nie nadarmo sa hovorí, že hranica medzi láskou a nenávisťou je tenučká. Tak to bolo aj u mňa a v mojej coffee love story. To ma previedlo cez baristické pozície, porotcovanie na súťažiach, dobrovoľníčenie pre SCA Slovakia a praženie. Od roku 2018 som kontrolorkou kvality a predaja a certifikovaný Q grader.
