Tvorba ikonického streetartového umelca známeho pod menom „A TY CHUJE“ je nezameniteľným pulzom mestských ulíc – od Bratislavy až po svetové metropoly. Jeho výtvarný svet, plný divokých farieb a anarchistického poriadku, neustále prekvapuje a fascinuje. Ústrednou postavou tohto vizuálneho vesmíru je zelený jašter Rišo, ktorý si získal najmä srdcia milovníkov streetartového umenia.
V májovom vydaní magazínu Roast Different sa tento legendárny tvorca opäť hlási o slovo – nielenže sa stal autorom titulnej strany, ale svojím typickým „kreatívnym výbuchom“ rozhýbal aj vnútorné stránky magazínu. Layout sa pod jeho rukou mení na dobrodružnú jazdu plnú prekvapení, ktorá kreatívne narúša zaužívané pravidlá a prináša čerstvý pohľad na to, čo všetko môže print byť.
Slávnostné odhalenie májovej titulky Roast Different v spolupráci s „A TY CHUJE“ sa konalo 2. mája v ružovej kaviarni Kauka. Pri tejto príležitosti sme oslovili výnimočného umelca na krátky a osviežujúci rozhovor. Hoci jeho identita zostáva zahalená tajomstvom a jeho pravú tvár spoznať nemožno, z krátkeho rozhovoru s ním vyžaruje pokoj, úprimná vášeň pre umenie a zmysel pre spoločenský kontext.
Mohlo by tě také zajímat
Matcha: Zdravý zelený prášek s pradávnou historií
Znáte matchu? No jasně že jo. Tento zelený prášek se v posledních letech stal velmi populárním, a to nejen v čajovnách, ale hlavně ve výběrových kavárnách po celém světě. Co je ale vlastně matcha? A jak se liší účinky matchy a kratomu?
Prezradil nám, ako vznikla jeho legendárna prezývka A TY CHUJE, prečo sa rozhodol spolupracovať s magazínom Roast Different, čo ho poháňa k tvorbe a akú hudbu počúva pri práci.
Prečo si prijal spoluprácu s Roast Different? V čom bola pre teba výnimočná alebo iná ako tie predchádzajúce?
Prišlo mi zaujímavé ilustrovať obálku magazínu. V podstate hneď, ako som videl túto ponuku, vedel som, že do toho pôjdem. Zdalo sa mi to ako zaujímavá zmena – presunúť svoju tvorbu z ulice aj do iného priestoru, na aký som zvyknutý ja, ale aj ľudia, ktorí sledujú moju tvorbu. Najzaujímavejšie na tom pre mňa úprimne bolo to, že dielo bude vytvorené vo veľkom náklade, s čím som ja osobne zatiaľ skúsenosť nemal.
Tvoja tvorba je často neoficiálna, rebelsky slobodná. Ako sa tvorí dizajn, ktorý ide oficiálne do tlače? Nezväzovalo ťa to?
Určite som cítil väčšiu zodpovednosť, keďže už spomínane išlo o veľký náklad, konkrétne 14-tisíc výtlačkov. Ale zároveň nemám pocit, že by ma to nejako obmedzovalo. Dostal som voľný priestor s úplne minimálnym obmedzením – ak sa to vôbec obmedzením dá nazvať. Skôr bolo potrebné dodržať technické špecifiká pre tlač, čo je v takomto prípade samozrejmé.
Obálka je silný výpovedný formát. Čo by si mali ľudia medzi riadkami prečítať, keď sa pozrú na tú tvoju?
Pôvodne som sa hral s viacerými možnými návrhmi, ale vyhral ten, čo môžete na obálke vidieť. Snažil som sa pracovať s témou, ktorá sa drží tohto vydania magazínu, čo bolo do istej miery dosť náročné, keďže pod environmentálnou krízou a udržateľnosťou samotnou sa mi asociujú nie až tak oku lahodiace vizuály.
V tomto ohľade to bolo náročnejšie, lebo nikto sa nechce pozerať na nepekný vizuál, ktorý ti prehovára do duše. Zvolil som prírodný motív, ktorý mi je veľmi blízky, a hral som sa s maličkosťami, ktoré sa tam nakoniec ani neobjavili, ale v procese tvorby boli dôležité. Myslím si, že tam netreba úplne čítať medzi riadkami. Chcel som prepojiť charakter jaštera s prírodou a kávou, čo som v podstate aj spravil.
Z obálky zazerá zelený jašter Rišo, ktorý rozbil zaužívané formy magazínu. Kto vlastne je?
Jašter Rišo je postava zeleného jaštera, ktorá má za cieľ vyvolať emóciu a prinútiť k zamysleniu. Najčastejšie sa objavuje na uliciach v rôznych podobách, kde oslovuje okoloidúcich a vnáša im do hlavy rôzne myšlienky a pocity. Tým, že prehovára k ľuďom priamo vo verejnom priestore, núti ich aspoň na chvíľu sa zastaviť a premýšľať. V zásade mu ide o jediné – zanechať v človeku nejaký dojem. Či je tá emócia pozitívna, alebo negatívna, nie je podstatné. Dôležité je, že vôbec vznikne.
Je Rišo tvoj alter ego, ventil alebo komentátor reality? A ako sa zrodil v tvojom bakalárskom období?
Dlhú dobu som to neriešil a nezamýšľal sa nad tým, len som sa zabával. Časom som ale do samotných textov začal vkladať viac seba, a v bubline, ktorá dlhú dobu hovorila len “a ty chuje”, sa začali objavovať milšie odkazy, ktoré už neboli až tak kontroverzné ako ten pôvodný štýl. Zrodenie prišlo nečakane – bol to v podstate ventil a únik od povinností.
Vzniklo to celé v období, keď som sa mal pripravovať na štátnice, a ako to všetci poznáme, to veľká zábava nie je. Mojím odreagovaním bolo kreslenie tohto charakteru, ktorý ma po čase začal baviť natoľko, že som ho začal kresliť a lepiť všade v mojom okolí.
Tvoje diela často ľudí pobavia, inokedy šokujú. Ktorá reakcia ti príde dôležitejšia – smiech alebo zamyslenie?
Obe reakcie mi prídu dôležité. To, že to vyvolá nejakú emóciu alebo reakciu spojenú s emóciou, mi príde veľmi dôležité. Asi by som si nevedel vybrať len jednu.
Hovoríš, že nemusíme vždy hľadať hlboký význam. No predsa len, cítiť z niektorých tvojich diel osobný alebo dokonca terapeutický nádych.
Pre mňa sú určite aj terapeutické, aj osobné. Samotná tvorba je pre mňa terapeutická a uvoľňujúca. Keď maľujem, som úplne v inom svete, čo je v podstate taká terapia… alebo skôr únik z reality.
Pamätáš si na moment, keď si sa prvýkrát podpísal ako A TY CHUJE? Čo tomu predchádzalo?
Pamätám. (smiech) Predchádzalo tomu veľa kartových hier po večeroch na internátnej izbe spolu s kamošmi. V tom období fičal celkom Snapchat a samotná fráza „a ty chuje“ je v podstate parafrázou z jedného poľského snapchatového videa, v ktorom bobor pohrýzol chalana, ktorý toto video natáčal, a povedal tam aj pre mňa legendárny výrok: „A ty chuje.
Ako vyzerali tvoje úplné začiatky – sprej, fixka, nočné výpravy?
Zo začiatku to bola len fixka a taký mini „vandalizmus.“ Zrecykloval som nejaké staré lepiace fólie, ktoré som mal ešte zo školy, a vyrobil som z nich nálepky, ktoré sa postupne začali objavovať kade-tade. Plagáty prišli až časom.
Mnohí by dnes povedali, že si súčasťou umeleckej scény – ty však nechodíš ani na vlastné vernisáže. Prečo?
Asi najlepším dôvodom je anonymita. Nemyslím si, že je vždy dôležité spájať autora s konkrétnym dielom. Taktiež nechcem, aby sa pozornosť uberala na mňa ako na osobu, ale aby ostala len pri samotnom diele.
Minulý rok si mal prvú samostatnú výstavu. Bola to pre teba satisfakcia, výzva, alebo krok mimo komfortnú zónu?
Asi najskôr taký krok mimo komfortnú zónu v niečom. Zároveň som však bol milo prekvapený, koľko ľudí sa tam ukázalo, čo bola v istom zmysle pre mňa aj satisfakcia. A určite dať to celé dohromady bola aj výzva a zodpovednosť, keďže som predtým nemal žiadnu samostatnú výstavu.
Mohlo by tě také zajímat
Máme se klanět novému králi batch brew?
Fellow Aiden je inovativní batch brew kávovar, který přináší přesnou kontrolu teploty, nastavitelný průběh zalévání a chytré funkce. Představujeme přístroj, který uspokojí zkušené borce i kávové lenochy
Kto je Rišo ako človek? Čo ťa vie nahnevať, čo ťa teší, na čo nedáš dopustiť?
V pohode chalan. (smiech). Najviac ma vie nahnevať hlúposť a prehnaná pohodlnosť ľudí. Snažím sa tešiť z maličkostí.
Čo ťa inšpiruje – v umení, v živote, na ulici?
Všetko. Najviac asi aktuálne dianie, to najlepšie funguje, a dlhé prechádzky v prírode, kde mám čas a priestor premýšľať nad vecami.
Akú hudbu počúvaš, keď tvoríš alebo keď si chceš len tak vypnúť? Má Rišo svoj soundtrack?
V princípe všetko. Najčastejšie asi Discover Weekly a podcasty všelijakého druhu. Potom je to skôr náladové. Nemám jeden konkrétny album, ktorý by som si púšťal dokola, skôr interpretov, ktorých rád počúvam. Keby som mal vybrať jeden konkrétny track, ktorý by bol mojím soundtrackom, tak by to bol asi „Ross from Friends – Thank God I’m a Lizard.“ (smiech).
Kam by si ešte chcel dostať Riša? Do New Yorku, na plátno, na tričká, alebo možno na stenu galérie v Tokiu?
Všade, kam to bude možné. Určite by som bol rád za akúkoľvek možnosť vystavovať v nejakej galérii, to je asi taký strop, ktorý môžeš v tejto sfére dosiahnuť. Hlavne asi preto, že moja tvorba je prevažne situovaná v uliciach, a galérijné priestory sú aspoň u nás určené skôr pre iný typ umenia, ako je streetart, čo však nemusí byť pravidlom. Nerád si dávam veľké ciele, lebo keby to náhodou nevyšlo, mohlo by to priniesť veľké sklamanie.
Zdroj: A TY CHUJE
FOTO: A TY CHUJE, Jakub Čaprnka, Meraki Nitra