Aneta Pomikálková

Narodila som sa pred rokom 2000 na dedine, kde sa káva delila na dva základné druhy – rozpustnú a tureckú, pričom ani jedno sa nedalo piť bez určitej dávky sebaobmedzenia. S hrdosťou som preto vyhlasovala, že kávu nepijem a nikdy nebudem. No, potom prišla vysoká škola, množstvo dobrej aj zlej literatúry a debát o zmysle bytia, a káva, akoby sa sama pozvala do kruhu. Dnes je pre mňa neoddeliteľnou súčasťou bežných dní. Je to inšpirácia, ktorá dala svetu veľké romány. Je to rituál, energia aj malá radosť v peknom hrnčeku. A v neposlednej rade je to moje komfortné útočisko v chvíľach, keď sa necítim vo svojej koži. Všetky veľké rozhodnutia by sa podľa mňa mali robiť nad hrnkom kávy.