Leto je tu – a s ním aj neoficiálny kráľ všetkých dezertov: zmrzlina. Krémová, osviežujúca, hriešne dobrá. Či už patríte medzi milovníkov klasickej vanilkovej, odvážnej pistáciovej, alebo vás lákajú chuťové experimenty ako levanduľa, matcha či slaný karamel, jedno je isté – zmrzlina k letu jednoducho patrí. No zamysleli ste sa niekedy nad tým, kde má tento mrazený zázrak svoje korene?
Prvé verzie zmrzliny sa objavili už pred tisíckami rokov. Čínski cisári si vraj pochutnávali na snehu zmiešanom s ovocím a medom, zatiaľ čo arabský svet pridal do receptúr cukor a vylepšené metódy chladenia. No skutočná zmrzlinová revolúcia prišla až počas renesancie v Európe. Z pochúťky určenenej pre šľachtu sa postupne stala ľudová senzácia, ktorá dnes nechýba v žiadnej letnej ponuke. Od honosných dvorov až po uličky s voňavými kornútkami – zmrzlina si vybojovala miesto v srdciach ľudí po celom svete.
V nasledujúcich riadkoch sa ponoríme do jej histórie, prezradíme vám zopár „mrazivých“ faktov, ktoré ste možno nepoznali, a ukážeme najnovšie trendy, ktoré momentálne hýbu svetom zmrzlinárov. Dozviete sa tiež o najodvážnejších príchutiach, ktoré môžete ochutnať pri cestovaní po rôznych krajinách. Pripravte sa – tento článok vás možno donútiť zbehnúť si pre kopček. Alebo dva.
Zmrzlina je stará tisíce rokov: Vieme, kde sa naozaj začal jej príbeh?
Aj keď za kolísku modernej zmrzliny považujeme Taliansko, jej korene siahajú až do starovekej Číny. Už pred viac ako 3000 rokmi si tam ľudia vychutnávali chladené pochúťky, o čom svedčí aj báseň Janga Wanliho z 12. storočia, opisujúca „zmrznutý, no ľahučký dezert.“ Starí Číňania si dokonca stavali jamy na uchovávanie ľadu, aby si počas leta mohli dopriať osviežujúce sladkosti.
Niektoré zdroje však uvádzajú, že prvé mrazené dezerty vznikli ešte oveľa skôr. Napríklad v Perzii sa údajne zmrzlina vyrábala už v roku 550 pred naším letopočtom. Rímska kuchárska kniha z 1. storočia n.l. zas obsahuje recepty na sladké pochúťky posypané snehom a perzské záznamy z 2. storočia opisujú osladené nápoje chladené ľadom.
Podľa historičky Luciany Polliotti je umenie kombinovať ľad s ovocnými šťavami, bylinkami či kvetmi také staré ako samotná ľudská túžba po osviežení – a vznikalo nezávisle v rôznych kútoch sveta.
Mohlo by ťa tiež zaujímať
Máme se klanět novému králi batch brew?
Fellow Aiden je inovativní batch brew kávovar, který přináší přesnou kontrolu teploty, nastavitelný průběh zalévání a chytré funkce. Představujeme přístroj, který uspokojí zkušené borce i kávové lenochy
Arabskí svet a umenie sorbetov
Arabský vplyv na vývoj zmrzliny bol prelomový a zásadným spôsobom formoval to, čo dnes považujeme za predchodcov moderných ľadových dezertov. V 8. storočí priniesli Arabi do kuchýň Blízkeho východu revolučnú metódu chladenia –kombináciu ľadu a soli, ktorá dokázala efektívne znižovať teplotu okolitých tekutín. Tento fyzikálny princíp umožnil zmraziť sladké nápoje do podoby, ktorá sa výrazne líšila od len chladených nápojov či snehu s príchuťou.
Arabskí kuchári zároveň začali vylepšovať receptúry pridaním cukru, ovocných štiav, kvetových výťažkov (napríklad z ruže či pomarančového kvetu), ako aj exotických korenín. Tým vznikali sofistikované formy sorbetov, ktoré boli nielen osviežujúce, ale aj vizuálne a chuťovo pôsobivé.
Tieto rané recepty sa rýchlo rozšírili po islamskom svete a ovplyvnili aj stredomorské oblasti, s ktorými moslimský svet obchodoval či vojensky prichádzal do kontaktu. Práve vďaka tomuto prepojeniu sa technika prípravy ľadových dezertov postupne dostala do Európy, kde sa začala rozvíjať a zdokonaľovať.
Ako vzniklo gelato? Vďaka kráľovskej neveste a geniálnemu umelcovi
Catherine de Medici, florentská šľachtičná a budúca francúzska kráľovná, prispela v 16. storočí k popularizácii zmrzliny najprv vo svojom rodnom Taliansku, kde sa sorbety a mrazené dezerty začali objavovať na šľachtických hostinách ako výnimočné pochúťky. Neskôr, po svadbe s Henrichom II., ich priniesla aj na francúzsky dvor, spolu s talianskymi kuchármi a cukrármi. Medzi nimi bol aj Ruggeri, kuchár z Florencie, ktorý očaril francúzsku šľachtu svojím sladkým ľadovým dezertom – a tým výrazne prispel k tomu, že sa zmrzlina stala symbolom noblesy a luxusu v celej Európe.
Skutočný zlom však nastal o niečo neskôr, keď sa do hry zapojil ďalší veľký florentský talent – Bernardo Buontalenti. Tento všestranný umelec, architekt, scénograf a dvoran slávnej rodiny Medici, pripravil na jednu z ich honosných hostín prvý krémový mrazený dezert zo zmesi mlieka, medu, vajec a citrusov.
Vďaka jeho vynaliezavosti a podpore mecenášskeho rodu, ktorý výrazne ovplyvnil kultúrne aj kulinárske dianie renesančnej Európy, uzrelo svetlo sveta niečo výnimočné. Hostia boli unesení – a svet vtedy spoznal začiatky toho, čo dnes poznáme ako gelato: jemné, hladké a plné chuti.
Recepty sa v Taliansku odovzdávali ako rodinný poklad a gelato sa stalo národným dedičstvom. V roku 1979 sa vo Florencii konala súťaž o najlepšie gelato a víťazom sa stal obchod Badiani, ktorý na počesť Buontalentiho vytvoril recept s krémom, pudingom a tajnou ingredienciou, dodnes považovaný za legendárny.
Medzi najobľúbenejšie príchute dnes patrí bacio – „bozk“ z čokolády a lieskovcov, asette veli– „sedem závojov“, čokoládový sen s vrstvenou štruktúrou, kde každá chuťová vrstva prekvapí a očarí. Gelato tak aj po stáročiach ostáva skutočným kráľom medzi dezertmi.
Z palácov na ulice: Vynález, ktorý spravil zo zmrzliny dezert pre každého
Zmrzlina sa začala dostávať z palácov medzi bežných ľudí v polovici 19. storočia, a veľký podiel na tom mala Američanka Nancy Johnson – učiteľka a vynálezkyňa, ktorá v roku 1843 skonštruovala prvý ručný zmrzlinový stroj. Jej patentovaný „Ice Cream Freezer“ s kľukou a dvojitým valcom umožnil jednoduchú a efektívnu prípravu zmrzliny aj mimo šľachtických dvorov či veľkých kuchýň boháčov. Hoci ešte stále potreboval ľad a soľ, výroba bola hygienickejšia, rýchlejšia a prístupná aj v domácnostiach či menších podnikoch.
Tento prelomový vynález pripravil pôdu pre skutočnú zmrzlinovú revolúciu – a čoskoro sa začali objavovať aj prvé zmrzlinárne a komerčné značky. Z noblesného luxusu sa tak stal dezert, ktorý si mohol dopriať takmer každý. Zmrzlina sa stala dostupnejšou – a jej popularita vystrelila smerom k vrcholu, kde sa drží dodnes.
Kornútok vznikol úplnou náhodou
Mnoho z nás si dnes nevie predstaviť letnú zmrzlinu bez kornútka – krásne chrumká, je praktický, ekologický a chutí až do posledného sústa. Pôvodne však ku zmrzline vôbec nepatril. Kornútok vznikol celkom náhodou počas svetovej výstavy v St. Louis v roku 1904. Predajcovi zmrzliny vtedy došli misky, a tak sa obrátil na susedný stánok, kde predávali tenké chrumkavé vafle. Tie zrolovali do tvaru kornútka – a zákazníci boli nadšení. Táto náhoda, ktorá navždy zmenila spôsob podávania zmrzliny, je dnes stala neodmysliteľnou súčasťou cukrární po celom svete.
Od obrovských kornútov po svetové súťaže – júl patrí milovníkom zmrzliny
Milovníci zmrzliny sa dodnes pretekajú, kto vytvorí najchutnejší a najoriginálnejší dezert. Na prestížnej súťaži Gelato World Tour sa stretávajú majstri zmrzlinári z celého sveta, aby predstavili svoje jedinečné príchute. Porota hodnotí nielen chuť a konzistenciu, ale aj kreativitu a prezentáciu, čím podporuje neustály rozvoj tohto sladkého umenia.
Svetový rekord v oblasti kornútov drží Nórsko, kde v roku 2015 vytvorili obrovský kornútok vážiaci viac než 1 000 kilogramov, ktorý musel byť dokonca podopretý oceľovou konštrukciou.
Príchute len pre odvážnych
Svet zmrzliny je plný nečakaných chutí a originálnych kombinácií, ktoré posúvajú hranice tradičného sladkého potešenia. V Japonsku môžete ochutnať zmrzlinu s wasabi alebo dokonca hovädzou omáčkou, ktoré prekvapia štipľavým alebo slano-sladkým kontrastom.
Talianske gelaterie ponúkajú syrové variácie s hrozienkami, zatiaľ čo vo Francúzsku si odvážni milovníci pochutnajú na zmrzline z modrého syra. Blízky východ zase dominuje exotickou kombináciou šafranu a ruže, ktorá vás prenesie do sveta orientálnych vôní. A to ešte nie je všetko – v Mexiku či amazonských oblastiach nájdete dokonca zmrzlinu s prídavkom jedlých červov! Či už hľadáte exotiku, pikantnosť alebo úplne nové zážitky, zmrzlina vo svete ponúka vždy niečo, čo vás prekvapí a poteší.
Na aka príchute vsadiť túto letnú sezónu?
Letná sezóna 2025 prichádza so sviežimi a odvážnymi zmrzlinovými trendmi, ktoré kombinujú tradičné chute s nečakanými novinkami. Po dlhotrvajúcej obľube slaného karamelu sa na scénu dostávajú botanické tóny levandule, rozmarínu či mäty, ktoré dodávajú zmrzline nezameniteľnú sviežosť. Exotické ovocie ako marakuja, pitaja či acai prinášajú sladkosť aj zdravé antioxidanty, zatiaľ čo koreniny ako zázvor, kardamón či šafran vytvárajú jedinečné chuťové zážitky.
Vegánske a rastlinné alternatívy z kokosového, mandľového či ovseného mlieka sa stávajú neoddeliteľnou súčasťou ponuky. Nadčasové fúzie slaného a sladkého, napríklad s morskou soľou či chilli, a zmrzliny s alkoholovým nádychom dodávajú letným osviežením zrelý a prekvapivý charakter. Leto 2025 tak bude rajom pre milovníkov zmrzliny, ktorí sa neboja skúšať nové chute a zároveň si chcú vychutnať obľúbené klasiky.
Mohlo by ťa tiež zaujímať
Matcha: Zdravý zelený prášek s pradávnou historií
Znáte matchu? No jasně že jo. Tento zelený prášek se v posledních letech stal velmi populárním, a to nejen v čajovnách, ale hlavně ve výběrových kavárnách po celém světě. Co je ale vlastně matcha? A jak se liší účinky matchy a kratomu?
Tretia nedeľa v júli je celosvetovo považovaná za Národný deň zmrzliny – tento rok pripadá na 21. júl, tak ho nezabudnite osláviť so svojou obľúbenou príchuťou, v obľúbenom podniku a v skvelej spoločnosti.
Zdroj: https://www.scmp.com, https://www.giapo.com, https://www.history.com
Foto: Pexels