Latinská Amerika dnes produkuje približne 60 % svetovej kávy. Na prvý pohľad ide o úspech, no pod povrchom sa skrýva história kolonizácie, vykorisťovania a nespravodlivosti. Zisky z kávových plantáží sa často nedostanú k tým, ktorí kávu skutočne pestujú – pôda, práca a životy tamojších ľudí nesú skrytú cenu, ktorú platí celá komunita.
Káva ovplyvnila nielen obchodné siete regiónu, ale aj jeho kultúru a každodenný život. V Kolumbii si popoludní vychutnáte tintico, na Kube sa stretávame pri cortadito, v Peru si po dezerte doprajeme malú šálku. Tieto rituály spájajú ľudí, sú chvíľami oddychu, rozhovorov a samozrejme, aj debát o tom, kto má najlepšiu kávu.
No za každou šálkou sa skrýva príbeh tvrdého laboru, kolonializmu a systému, ktorý privileguje exportérov a pražiarov pred samotnými pestovateľmi. Tento príbeh je kľúčový nielen pre pochopenie minulosti, ale aj pre to, ako dnes ovplyvňuje životy pestovateľov a celú ekonomiku kávy. V redakcii Roast Different sme sa ho preto rozhodli vyrozprávať.
Mohlo by ťa tiež zaujímať
Po mateřské zpět do gastra? Teorie je jedna věc, praxe druhá
Pevné směny, víkendy v práci a minimum zkrácených úvazků. Jak se do gastra vrací ženy po mateřské? Známá baristka a lektorka Tereza Procházková Balá otevřeně mluví o nejistotě, změně priorit a realitě, která mnohým matkám brání vrátit se za kávovar.
Káva s temnou minulosťou: Ako kolonializmus a otroctvo formovali Latinskú Ameriku a kávu, ktorú pijeme dnes
Káva, ktorú si dnes doprajeme každý deň, nesie so sebou príbeh zakorenený hlboko v koloniálnej minulosti Latinskej Ameriky. Jej príbeh nie je len o lahodnej chuti, ale aj o násilí, vykorisťovaní a historických nespravodlivostiach, ktoré formovali región.
V 18. storočí, konkrétne v roku 1720, francúzsky námorný dôstojník Gabriel Mathieu de Clieu priviezol kávovník na Martinik, čím začal pestovanie kávy v Karibiku. Tento krok spustil lavínu, ktorá zasiahla celé Latinskoamerické oblasti. Káva sa stala jedným z najžiadanejších koloniálnych produktov, pestovaným na plantážach, kde pôvodné obyvateľstvo a neskôr aj africkí otroci pracovali v neľudských podmienkach.
V Brazílii, ktorá sa stala najväčším producentom kávy na svete, sa počet otrokov v kávových oblastiach dramaticky zvýšil. V rokoch 1825 až 1828 sa počet otrokov v Brazílii zvýšil z 26 254 na 43 555, čo odráža rastúcu potrebu pracovnej sily pre kávové plantáže. Tento nárast bol dôsledkom nielen rastúcej produkcie, ale aj expanzie kávových plantáží do nových oblastí, ako je São Paulo, kde sa vytvoril systém, ktorý spájal bohatstvo s politickou mocou.
Tento historický kontext je dôležitý nielen pre pochopenie minulosti, ale aj pre súčasnosť. Káva, ktorá dnes putuje z Latinskej Ameriky do našich šálok, nesie so sebou príbeh o boji, obetiach a túžbe po spravodlivosti. Preto je dôležité nielen vychutnávať jej chuť, ale aj poznať jej históriu a vedome pristupovať k výberu, ktorý podporuje udržateľné a spravodlivé praktiky v pestovaní kávy.
Haiti: Zlatá žila koloniálnej éry a krvavý základ revolúcie
Haiti zohráva kľúčovú úlohu pri chápaní Latinskej Ameriky z historického a ekonomického hľadiska – slúži ako predzvesť toho, čo sa dialo neskôr na celom kontinente. V 18. storočí bolo Haiti, vtedy známe ako Saint-Domingue, najväčším producentom kávy na svete, pričom v roku 1788 pochádzala takmer polovica globálnej produkcie práve odtiaľ. Tento úspech však stál na utrpení – kávové plantáže boli postavené na otrockej práci a vykorisťovaní pôvodného obyvateľstva. Ako uvádza Perfect Daily Grind: „kávová produkcia bola historicky dôležitá pre hospodársky rast Haiti.“
V roku 1791 vypukla na Haiti revolúcia, ktorá zvrhla koloniálny režim a položila základy prvej čiernej republiky na svete. Počas tohto obdobia bola väčšina kávových plantáží zničená alebo opustená.
Káva sa do Južnej Ameriky dostala približne v rovnakom čase ako na Haiti. V Brazílii sa jej pestovanie začalo v roku 1727, keď portugalský dôstojník Francisco de Melo Palheta údajne získal semená z francúzskej Guyany. Ako uvádza Casa Brasil Coffees, „Francisco de Melo Palheta bol portugalský vojenský dôstojník, ktorý zaviedol pestovanie kávy v Brazílii.“
Brazília sa čoskoro stala najväčším producentom kávy na svete. Kávové plantáže sa rozšírili do oblastí ako São Paulo, kde sa vytvoril systém, ktorý spájal bohatstvo s politickou mocou. Kávové plantáže sa úplne spoliehali na zotročených Afričanov a pôvodné obyvateľstvo, ktoré pracovalo do vyčerpania v neľudských podmienkach.
Mohlo by ťa tiež zaujímať
Matcha: Zdravý zelený prášek s pradávnou historií
Znáte matchu? No jasně že jo. Tento zelený prášek se v posledních letech stal velmi populárním, a to nejen v čajovnách, ale hlavně ve výběrových kavárnách po celém světě. Co je ale vlastně matcha? A jak se liší účinky matchy a kratomu?
Tento historický kontext je dôležitý nielen pre pochopenie minulosti, ale aj pre súčasnosť. Káva, ktorá dnes putuje z Latinskej Ameriky do našich šálok, nesie so sebou príbeh o boji, obetiach a túžbe po spravodlivosti. Preto je dôležité nielen vychutnávať jej chuť, ale aj poznať jej históriu a vedome pristupovať k výberu, ktorý podporuje udržateľné a spravodlivé praktiky v pestovaní kávy.
Stredná Amerika: Káva, moc a nerovnosť
V Strednej Amerike sa káva stala viac než len nápojom – bola zdrojom rodinného majetku a politickej moci. Ako opisuje Jeffery M. Paige vo svojej knihe Coffee and Power, potomkovia španielskych koloniálnych elít na Kostarike, rodina Montealegre, rozšírili export kávy a upevnili si politický vplyv. Naprieč regiónom boli pôdy pôvodných obyvateľov konfiškované a komunity nútené pracovať v podielovom hospodárstve či dlhovom poddanstve.
Koncom 19. storočia kontrolovali nemeckí osadníci v Guatemale asi 40 % kávových fariem v oblasti Alta Verapaz. Kapitalizmus a „modernizácia“ priniesli ešte väčšie nerovnosti – bohatstvo z kávy posilňovalo autoritárske vlády a prehlbovalo rasové a ekonomické rozdiely. Tento vzor sa opakoval aj v Mexiku, Salvadore či Nikarague.
Ako poznamenáva autorka Ellie Peña z Barista Magazine, „káva v Strednej Amerike nebola nikdy len o chuti – bola o moci, peniazoch a kontroverzných dejinách, ktoré formovali životy celých komunít.“
Z plantáže do našich šálok: Dedičstvo kolonializmu a boj o spravodlivú kávu dnes
Aj keď história kávy v Latinskej Amerike nesie ťažké dedičstvo vykorisťovania a nerovnosti, dnešný príbeh kávy sa postupne mení. Pestovatelia, ktorí stáročia niesli bremeno kolonializmu, dnes čelia novým možnostiam, ako získať kontrolu nad svojou prácou a zabezpečiť spravodlivé odmeny. Svet kávy sa pomaly presúva od systému, kde zisk smeroval len k exportérom a veľkým korporáciám, k modelu, ktorý viac reflektuje spravodlivosť, udržateľnosť a komunitnú podporu.
Ellie Peña na Barista Magazine píše: „Každá šálka kávy môže byť pripomienkou minulosti, ale aj príležitosťou podporiť tých, ktorí ju dnes pestujú s rešpektom a odhodlaním.“
Ako funguje spravodlivá a udržateľná kávová produkcia dnes:
1. Fair trade iniciatívy:
Pestovatelia dostávajú spravodlivú cenu za svoju kávu, ktorá pokrýva náklady na výrobu a životné potreby rodín. Fair trade certifikácia zároveň zabezpečuje transparentnosť a stabilitu príjmov, čo znižuje zraniteľnosť komunít voči kolísaniu globálnych cien.
2. Komunitné projekty a vzdelávanie:
Mnohé kávové farmy investujú do škôl, zdravotnej starostlivosti a lokálnej infraštruktúry. Tieto iniciatívy umožňujú rodinám pestovateľov lepšie plánovať budúcnosť, vzdelávať svoje deti a znižovať migráciu za prácou, čím sa zachovávajú miestne komunity a kultúrne tradície.
3. Udržateľná a ekologická produkcia:
Moderné plantáže využívajú metódy šetrné k pôde, vode a biodiverzite. Tiež sa znižuje používanie chemických hnojív a pesticídov. Udržateľná káva tak spája ekonomickú zodpovednosť s ekologickou starostlivosťou, čo prospieva nielen pestovateľom, ale aj spotrebiteľom a životnému prostrediu.
4. Priamy prístup k trhom a cooperatives:
Pestovatelia sa čoraz častejšie združujú do družstiev, ktoré im umožňujú vyjednávať lepšie ceny a predávať priamo kávu spotrebiteľom alebo menším pražiarom, namiesto aby boli odkázaní na veľkých exportérov. Tým sa zvyšuje ich kontrola nad výrobou a stabilita príjmov.
5. Svedomité rozhodnutia spotrebiteľov:
Naša každodenná voľba kávy má dnes konkrétny dopad. Každá šálka, ktorú vyberieme s ohľadom na certifikácie fair trade, udržateľnosť či lokálne družstvá, môže byť malým krokom k spravodlivejšiemu trhu a posilneniu komunitného rozvoja.
Káva, ktorá je dnes naším každodenným rituálom, sa stáva sa symbolom zmien, solidarity a zodpovedného prístupu. Dedičstvo kolonializmu nemusí byť len bremenom minulosti – môže sa stať impulzom pre spravodlivejší a udržateľnejší svet kávy, v ktorom majú pestovatelia hlas a dôstojnosť.
Zdroj: baristamagazine.com, perfectdailygrind.com, casabrasilcoffees.com
Foto: Pexels