Skrutkovací uzáver na fľaši vína dnes už nie je žiadna exotika. Nájdete ich na vínach zo Slovenska, Česka či Nového sveta, ale už sa mu nebránia ani konzervatívni Francúzi. No so skrutkovacími uzávermi je stále spojených množstvo otázok. Sú vína pod „skrutkou“ menej kvalitné? Môžu sa archivovať? Je pravda, že nemôžu byť „korknuté“?
Prekvapujúci pôvod skrutkovacieho uzáveru
Prvý skrutkovací uzáver vo svete nápojov bol použitý koncom devätnásteho storočia vo Veľkej Británii na fľašiach od whisky. Žiaľ, tento počin sa toho času nestretol s veľkým nadšením. Alkohol bol v priamom kontakte s kovom a ten po istom čase zhrzdavel. Toto zlyhanie zastavilo vývoj skrutkovacích uzáverov na dlhší čas a na trh s vínom sa dostali iba pred niekoľkými desaťročiami.
Možno to znie prekvapujúco, ale skrutkovací uzáver nevznikol v Austrálii ani na Novom Zélende, kde sa stal fenoménom. „Screw cap“ vymysleli Francúzi v spoločnosti Le Bouchage Mecanique v roku 1959. Keďže produkčný riaditeľ tejto spoločnosti vedel, že u Francúzov s kovovým uzáverom neprejde, pokúsil sa ho etablovať na liberálnejšom austrálskom trhu. Vinárstvo Yalumba v roku 1976 nafľaškovalo svoj prvý prémiový rizling pod skrutkovým uzáverom. Ale až začiatok nového milénia bol prelomovým – mnoho vinárstiev ukázalo svojim spotrebiteľom, že sa nie je čoho obávať.
Zdroj: creopack.se
Korok vs. skrutka
Všetko má svoje výhody aj nevýhody, ale je isté, že prírodný korok – symbol vína a prestíže – tak skoro zo sveta vín nezmizne. Skrutkovací uzáver je pomerne lacný, recyklovateľný, ale nie je biologicky rozložiteľný. Najväčším problémom skrutkovacích uzáverov bol však donedávna ich zlý imidž – konzumenti si ho automaticky spájali s nekvalitou. Súčasné skrutkovacie uzávery sú veľmi sofistikované, mnohé majú dokonca presne určenú úroveň prieniku kyslíka a takéto vína sa dajú bez problémov archivovať.
Prírodný korok pochádza z kôry korkového duba Quercus suber. Poskytuje výborné podmienky na zrenie vína vo fľaši. Napriek jeho obnoviteľnosti je tento materiál vzácny, a teda aj drahý. Dub je totiž schopný svoju kôru obnoviť len každých desať rokov. Nevýhodou je aj to, že približne jedno až tri percentá vín s korkovým uzáverom sú „korknuté“ – ide o chybu vína, ktorá spôsobuje nepríjemný zápach a chuť vína po korku.
„Korknuté“ víno aj bez korku
Hovorí sa, že vína v skrutovacej fľaši nikdy nemôžu byť korknuté, nie je to však celkom pravda. Hlavným zdrojom korkového zápachu vo víne je chemická látka trichlóranizol (TCA). Obvykle vzniká pri kontakte plesne žijúcej v prírodnom korku a chlóru, najčastejšie pri jeho dezinfekcii a bielení. Takto „nakazený“ korok nie je pred použitím rozpoznateľný. Existujú však aj iné látky podobné TCA, napríklad tribrómoanizol (TBA), ktorý je spojený s konzervačnými látkami používanými v obalovom priemysle, a teda sa môže dostať na uzávery a znehodnotiť víno. Jedným dychom však treba dodať, že vína pod screw capom sú týmto spôsobom znehodnotené oveľa menej, ako je to pri prírodnom korku.
Čo na to somelieri?
Keď sa v nultých rokoch súčasného storočia dostávali prvé skrutkovacie novozélandské sauvignony do špičkových reštaurácií, somelieri nad nimi len neveriacky krútili hlavou a nevedeli si predstaviť, ako takéto víno predajú svojim hosťom. Novozélandské vinárstvo Villa Maria na tieto obavy zareagovalo návodom pre somelierov, ako otvárať ich vína so štýlom a šarmom, a tieto princípy sa používajú dodnes. Jedným zo základných pravidiel je chytiť fľašu jednou rukou za dno a druhou za spodnú, dlhšiu časť screw capu a otočiť fľašou. Iba malá drobnosť a zrazu nemáte pocit, že otvárate jahodový sirup, ale ušľachtilý nápoj.
Či už je vaša fľaša vína uzatvorená korkom, screw capom, skleným vinolokom alebo korunkou, víno v nej si vychutnajte bez predsudkov – o jeho kvalite to až tak veľa nepovie. Radšej z korkov tvorte dekorácie, zbierajte sklené uzávery či pliešky zo šumivých vín a screw-capy skúste recyklovať, ak je to čo i len trochu možné.
Zdroj náhledového obrázku: npr.org