Dovolím si začať slovami nemeckého básnika Friedricha Schillera: „Staré sa rozpadáva, časy sa menia a nový život kvitne na ruinách.“ A teraz do tohto citátu pridám trochu aktuálneho freestylu zúfalého kávopiča: ,,Staré lode sa nám rozpadávajú, nekonečné dodacie lehoty a meškania zeleného zrna sa nemenia a aj napriek tomu, že nový kávový kvet kvitne na ruinách toho starého, je nám to tak prd platné, ibaže by ste si chceli na kávu vyjsť priamo na haciendu niekde v Hondurase. Ale nepanikárme, ja len tak trochu dramatizujem, aby sa vám chcelo čítať ďalej… Avšak úprimne povedané, mnohé z toho nie je ďaleko od pravdy. No a tou pravdou ostáva, že logistická kríza stále pretrváva, tak sa poďme pozrieť, ako na tom vlastne sme.
Počas roka sa nájde mnoho dôvodov na oslavu. Narodeniny, meniny – moje, tvoje, babkine, úspešne zložená skúška, narodenie potomka alebo Vianoce… My v kávovom priemysle oslavujeme Vianoce predčasnea niekoľkokrát za rok. Tieto oslavy sa nedajú plánovať, záleží od toho, akú náladu má vesmír a Coffee God. Rozumej, ako veľmi pršalo, aká bola teplota vzduchu, v akom stave sa práve tento rok nachádzajú kávovníky, koľko pracovníkov prišlo na zber zrelých kávových zŕn v čase pandémie a asi milión ďalších, v podstate nepredvídateľných, faktorov. Každopádne, Vianoce sú vždy, keď konečne pristane kontajner s čerstvým zrnom, a tak namiesto Merry Christmas oslavujeme Merry Arrival.
Ako sa sem tá káva dostala?
Bežný užívateľ sa pravdepodobne otázkou, ako sa sem tá káva vlastne dostala, nezaoberá. Vaše obľúbené fl at white si predsa budete môcť dožičiť aj bez toho, aby ste na ňu vedeli odpoveď. Či?
Nechcem maľovať čerta na stenu, ale s naším obľúbeným fl at white to nevyzerá najlepšie. Prečo? Za normálnych okolností sa káva pekne pozbiera, spracuje, zbalí do vriec a v kontajneri sa naloží na loď. A voila – plaví sa do Európy. Tam ju preberú a vyskladnia, aby sa z nej v dohľadnej dobe mohol tešiť nedočkavý pražiar a v konečnom dôsledku aj vaše chuťové poháriky. Za posledných pár rokov sme sa ale z tejto sladkej kávovej telenovely prebudili do dosť tvrdej reality, kde sa naše obľúbené kapučínko môže len tak rozplynúť. Týka sa to všetkých, nielen nákupcov zeleného zrna, pražiarov, či všeobecne povedané, ľudí od fachu.
Stalo sa vám nedávno, že pri nákupe v obľúbenom lokále ste si všimli, že váš favorit z Kenye chýba toto leto v policiach? A na otázku, kedy bude exkluzivitka z Thajska, personál len bezradne pokrúti hlavou a rozhodí rukami a navrhne vám radšej niečo iné…. Hoplá, čo sa to teda deje?
Keď spätne čítam tieto riadky, nechce sa mi veriť, že trend, ktorému momentálne čelíme, sa v podstate nezmenil a namiesto o optimistických mesiacoch, v ktoré sme dúfali na začiatku pandémie, rozprávame o rokoch. Je to o to horšie, že v 21. storočí sme už všetci zvyknutí na instantné riešenia, ktoré prichádzajú zo dňa na deň. No pretrvávajúca logistická kríza, s ktorou sme všetci konfrontovaní a ktorá momentálne ovplyvňuje nielen kávové, ale aj mnohé ďalšie priemyselné odvetvia, sa nám a našim očakávaniam vysmieva do tváre už pekné tri roky. A aby toho nebolo málo, tak svet sa tak trocha… zbláznil. A my šalieme s ním, lebo nedostatok kofeínu a kontroly nad tým, kedy si jeho hladinu budeme môcť doplniť podľa našich predstáv, si na ľuďoch začal vyberať svoju daň.
Čo sa stalo?
Pandémia, ktorá nás na prelome rokov 2019 a 2020 zastihla absolútne nepripravených, sa postarala o to, že sa všetko spomalilo a postupne, minimálne na čas, zastavilo. Nebolo tomu inak ani na kávových farmách. Kávovníky plodili, zrná dozrievali, no vďaka pandemickým opatreniam v mnohých krajinách nebolo tých, ktorí by ich zbierali, spracovávali, balili a vozili – problém číslo jeden. Všetko to vyeskalovalo v marci 2021, keď celý svet, kávičkár či nekávičkár, sledoval bizarný prípad nákladnej lode uväznenej v Suezskom prieplave niekoľko mesiacov. Pozornosť kávopičov sa ale postupne presúvala smerom k Peru, kde sa v apríli a v priebehu ďalších týždňov spamätávali z extrémnych dažďov a ich dôsledkov – zničených mostov a zaplavených ciest. Takže to by bol problém dva a tri. Leto prinieslo novú vlnu pozitivity, našťastie nie covidovej, ale tej ozajstnej, keď človek verí, že už bude lepšie.
Netrvalo ale dlho a mali sme jeseň, ktorá nás vrátila do reality. Okrem iného nedostatok vakcín a ochranných prostriedkov spôsobili, že v prístavoch, v krajinách pôvodu kávy, v USA, v Európe, v Číne, v Ázii, jednoducho všade pocítili dôsledky nedostatku personálu. No a personál, ktorý ešte mohol pracovať, pocítil dôsledky neustáleho nasadenia. Nedostatok pracovnej sily spôsobil ďalšie omeškania, zápchy v prístavoch a teda nevyhnutne nedostatok prázdnych kontajnerov a nákladných lodí. Je to začarovaný kruh aj napriek tomu, že transportné spoločnosti sa snažili katastrofe predísť a postupne začali objednávať nové kontajnery, nové lode a hádajte čo? Nemal ich kto vyrábať a priviezť. Irónia osudu! Tak či onak, mnohé z kontajnerových lodí, ktoré sme doteraz veselo používali, sa budú musieť postupne z prepravy stiahnuť. Nevyhnutne ich budeme musieť nahradiť modernejšími, ktorých údržba a nároky na životné prostredie budú v súlade s aktuálnymi nariadeniami ohľadom zníženia emisií.
S vyplazeným jazykom a prázdnym hrnčekom od kávy sme sa konečne prehupli do roku 2022, no otázkou zostáva, či nám naozaj svitá na lepšie časy tak, ako sme všetci dúfali.
Ako to vyzerá s dopravou ďalej?
Na prelome rokov 2020 a 2021 viac ako 80 percent svetových nákladných prístavov hlásilo extrémne dlhé čakačky, zápchy, a enormné predĺženie času potrebného na uskutočnenie všetkých úkonov, administratívnych a iných, spojených s vykládkou. V spomínanom období vyťaženosť nákladných prístavov a ich neschopnosť spracovať nákladné lode čakajúce na vyloženie spôsobila, že mnohé z nich boli presmerované do iných prístavov, kde sa šance na spracovanie ich nákladu javili vyššie. To bola ale dvojsečná zbraň a toto riešenie malo, okrem iného, za následok to, že v auguste 2021 bolo okolo 13 percent celosvetovej prepravnej kapacity nedostupnej. Bolo to v dôsledku toho, že viac ako tri milióny TEU, zjednodušene kontajnerov, bolo pohltených kdesi v nesprávnych prístavoch alebo na omeškaných lodiach.
Prístavy pod kontrolou
Dnes si môžeme čiastočne vydýchnuť. Dobré správy sú, že viaceré z európskych prístavov hlásia, že situácia je pod relatívnou kontrolou. Pre mnohých je to úľava, pretože naozaj neexistuje väčšia frustrácia, ako vedieť, že vašu kávu, ktorá konečne prekonala oceán, od vás delí len niekoľko stoviek kilometrov – len tri týždne. Covid ostal už len nepríjemnou spomienkou, no spomalili nás, verte či neverte, letné prázdniny. Vlastne sa niet čomu čudovať. Veď kto by si po náročnom období, po mesiacoch zaskakovania za kolegov na PN a po nekonečných hodinách nadčasov, nechcel trocha vydýchnuť.
Leto sa ale skončilo a mnohé z prístavov v UK, Nemecku, Belgicku, Holandsku, Portugalsku a Slovinsku hlásia opätovne plné stavy zamestnancov. Problémom ostáva nedostatok personálu na víkendové zmeny. To svojím spôsobom prispieva k tomu, že niektoré z prístavov ostávajú preplnené. Extrémne zápchy hlásia predovšetkým vo Francúzsku, Taliansku, Španielsku, vo Valencii a Rumunsku. V Odesse na Ukrajine je všetko odstavené z pochopiteľných dôvodov. Spomínané mesiace plné nadčasov však spôsobili, že v UK a vo Francúzsku sa ojedinele objaví zamestnanecký štrajk, ak práve neprázdninujú, našťastie to nie je nič dramatické. V porovnaní s rokom 2019, keď priemerne 80 percent kontajnerových lodí dorazilo do svojich destinácií načas, v roku 2021 to bolo menej ako 30 percent.
Aj napriek tomu, že sme tu žiadne zlepšenie neočakávali, opak je pravdou. Aktuálne to vyzerá tak, že miera dodržania predpovedaných časových harmonogramov sa zvýšila na 40 percent. Viem, nejde o zásadné zlepšenie, no kto vie, možno práve váš microlot, ktorý chcete odprezentovať na tohtoročnom brewers cup, bude v kontajneri na lodi, ktorá do týchto 10 percent patrí. Budem vám silno držať palce.
Miesto na lodi nie je len tak
Ďalší čelindž, ktorý sme v súvislosti s logistickou krízou spomínali, bola nepostačujúca flotila. Na prelome rokov 2020 a 2021 sa predpokladalo, že výroba nových nákladných lodí potrvá ešte minimálne ďalšie 2–3 roky. Aj keď sa prognóza nezmenila, aspoň niečo pozitívne môžeme konštatovať už teraz. Aj napriek tomu, že už od júla 2020 bol dopyt, čo sa prepravy týka, väčší ako ponuka, dnes už môžeme hovoriť o zlepšení. Od novembra 2020 bol dopyt v porovnaní s ponukou konštantne o 10 percent vyšší. Dnes sú to už len 2 percentá a trend ukazuje, že tento rozdiel sa neustále zmenšuje.
Ceny prepravy sa však ešte stále pohybujú v relatívne astronomických výškach. V závislosti od toho, odkiaľ, sme zaznamenali nárast cien prepravy o 100 až 300 percent. Podľa aktuálnych prognóz sa všeobecné zlepšenie situácie v logistike pred koncom roka 2022 neočakáva. Podotýkam, zlepšenie, nie vyriešenie. Problémom naďalej zostáva aj predaj takzvaných spotov– áno, dobre počujete, aj v preprave to tak chodí. Miesto na lodi a v kontajneri sa jednoducho draží, a kto zaplatí viac, môže prednostne nakladať a odvážať. To spôsobuje všeobecné napätie, keďže sa nedá predpokladať, či vám zablokované miesto nakoniec nevyfúkne niekto s plnými vreckami.
Dramatický ostáva nedostatok vodičov kamiónov, ktorý okrem iného vo veľkej miere spôsobuje vojnový konflikt na európskom kontinente. Nevyhnutným dôsledkom nedostatku vodičov je aj zvyšovanie cien pozemnej dopravy, k čomu prispela aj aktuálna cena paliva. Rádovo pozorujeme zvyšovanie cien pozemnej dopravy o približne 10 až 70 centov za kilometer v závislosti od destinácie a množstva nákladu.
Situácia priamo u zdroja
No a ako to vyzerá v krajinách pôvodu? V roku 2022 hlásila Guatemala zlé počasie. Intenzívne dažde mali za následok, že viaceré cesty boli neprejazdné, a preprava kávy do prístavov sa komplikovala. V Kolumbii zasa pretrváva zápcha na termináli prázdnych kontajnerov vo viacerých prístavoch. Mexiko je už v kritickom stave, predpokladanú dĺžku omeškania zatiaľ nebolo možné odhadnúť. V Peru hlásia pozitívnych na covid, Costa Rica sa spamätáva z kybernetického útoku na vládny colný systém, čo spôsobuje, že veľa úkonov, ktoré by za normálnych okolností boli digitalizované, sa jednoducho robí ručne. No a vo Venezuele chýba palivo. A to ani nespomínam pokazené žeriavy, vojny gangov alebo úplne jednoduché čakanie na to, kým stúpne hladina vody, aby ste mohli zdvihnúť kotvy… Afriku si radšej necháme na inokedy.
Faktom ostáva, že niektoré lodné spoločnosti, predovšetkým na námorných cestách z Ázie, sa zariadili svojsky, a to podľa princípu, ktorý je vám určite známy z jedného z kultových filmov českej kinematografie: „Nezastavujem, máme spoždení!“ V tomto kontexte to znamená len toľko, že mnohé z lodí, ktoré by za normálnych okolností zastavili, vyložili a znova naložili v Afrike, kvôli už aj tak enormným omeškaniam jednoducho idú ďalej do cieľovej destinácie, ktorá je pre nich finančne atraktívnejšia.
Zopár slov útechy
Naložili sme vám, čo? Ale panikáriť nemusíte. Opäť použijem niečo z filmovej tvorby a odvolám sa na Gandalfa, ktorý vraví, že nikto nedohliadne do všetkých koncov. A aj keď logistická kríza stále pretrváva, môžeme vidieť, že krok za krokom sa veci zlepšujú. Sami vidíte, že prognózy, s ktorými sme pracovali na prelome rokov 2021 a 2022, sú momentálne o niečo ružovejšie a v podstate to má celé zlepšujúcu sa tendenciu. A to je na tom to najdôležitejšie.
No a čo z toho vyplýva pre nás konzumentov? Náš obľúbený životabudič bude jednoducho drahší, ale nezúfajme. Ostaňme ako konzumenti verní našim špičkovým pražiarom, pražiari našim partnerom v krajinách pôvodu a snažme sa celé toto chápať v širšom kontexte. V širšom kontexte toho, čím sme si všetci za posledné 2 roky prešli. A dáme to! Na konci roka 2023 budeme oslavovať nielen Merry Christmas a Merry Arrivals, ale aj Merry Understanding People drinking Coffee. Ja osobne sa na to teším a tiež na to, ako sa s tým všetkým popasujeme. A nakoniec ešte posledná pripomienka inšpirovaná vianočnou klasikou, keď sme už ku koncu takto sviatočne naladení… Spomeňte si na Pelíšky, nech je „Vyderžaj, pianer!“ aj naším heslom.
Ilustrace: Martin Majerčák